Fluór

(F) - vyskytuje sa v iónovej forme, ludský organizmus obsahuje asi 2,6 g.
je stimulátorom aktivity kostnej fosfatázy je inhibítorom enolázy v glykolitickej dráhe
Výskyt predovšetkým voda
Chróm (Cr) - je esenciálny pre metabolizmus glukózy
-Cr3 je nevyhnutný pre udržiavanie normálnej glukózovej tolerancie
-ovplyvňuje metabolizmus nukJeových kyselin Výskyt pečeň, ryby, mlieko

Aminokyseliny a peptidy

-prítomnosť funkčných skupin a hodnota pH majú vplyv na tvorbu komplexov s kovovými iónmi
-na tvorbe koordinačnej väzby sa zúčasťnuje -NH2 a skupina-COOH
-kovové ióny, ktorými je potravina kontaminovaná, vždy vstupujú da interakcie s bielkovinami
Stabilita komplexov závisl od T, pH, aminokyseliny, od druhu kovového iónu.

Kremík

(Si) - je súčasťou podporných štruktúr, najmä kolagén a elastin obsahujú kremik
-zvýšený výskyt Si je v prášnom ovzduši
-mlieko obsahuje 0,3 - 0,5 mg. lo'
Vanád M - má úlohu v metabolizme tukov a pri premene cholesterolu
-má vzťah aj k mineralizaéným procesom v zuboch a
kostiach
-je inhibitorom fosforylačných enzýmav Výskyt: rastlinné aleje, ovsené vločky, zemiaky, jahody

Selén

(Se) -množstvo Se v organizme je10-15 mg.je súčasťou enzýmu glutatiónperoxidázy, ktorý redukuje peroxidy,ktoré zniklioxidáciou nenasýtených masthých kyselin
-vo vyšších dávkach je selén vermi toxický hlavne pre zvieratá Zdroje ovos,kukurica,cibura
Jod (l) - je najtažši mikrominerál v ludskom tele,v tele rudského tela je 10 mg.
-je esenciáJna zložka hormónov štitnej žlazy
-je aktivátorom mnohých enzýmov

Kobalt

(Co) - je nevuhnutný pre rast a vývoj všetkých živočlchov i rudí, lebo je významnou zJožkou korinoidov. Nutritivne je využiterný len ako vitamin 8'2'
-ovplyvňuje tvorbu krvi, obsah jódu v štitnej žlaze a pravdepodobne aj činnosť inzullnu,aktivuje niektoré enzýmy Zdroj: pečeň, slezina, ladviny a strukoviny
Molybdén (Mo) - v ludskom organizme sa nachádza okolo 8¬10 mg.je súčasť metaloenzýmov, je antagonistom Cu. Zdroj: strukoviny hlavne fazula, cereálie

Mangán

(Mn) - je viazaný v komplexoch s bielkovinami
-vyskytuje sa vo forme Mn2+, je aktivátorom dôležitých enzýmov
- má významnú úlohu pri tvorbe hému a ovplyvňuje aj funkciu pohlavných žliaz
- vstrebaniu mangánu bráni príjem vysokých dávok ca a P Zdroje: otruby, obilné kličky, mlieko, mäso, vajcia
Zinok (Zn) - pôsobi v organizme ako .dopravná polícia"
- kontroluje a usmerňuje metabolické procesy a činnosf
-enzýmových systémov
-nevyhnutný pre syntézu bielkovín, pomáha pri tvorbe inzullnu

Železo (Fe)- je súčasťou oxidačno-redukčných farblv, hemogloblnu, myoglobinu, enzýmov, peroxidázy, katalázy, cytochrómov, asi 25 % je viazaných na transportné bielkoviny.
-nevyužiteľná forma- železité soli kyseliny fitinovej
-aj ako nežiadúci kontaminant v potravinách - katalyzuje nežiadúce oxidačné procesy

Nikel

(NI)- má úlohu katalyzátora
-spolu s kobaltom vplýva na tvorbu krvi a so zinkom na tvorbu inzuUnu
-môže sa vyskytovať aj ako kontaminant hlavne v stužených tukoch, kde sa používa ako katalyzátor Výskyt: pohánka, hrach, šupky semien
-sú súčasťou hormónov, enzýmov, vitaminov
- sú pre organizmus nepostrádateľné
-najčastejšie vystupujú ako katalyzátory a regulátory
-medzi esenciálne mikrominerálie patri:
Fe, Cu, Mn, Zn, Ni, Co, Mo, Se, \, F, Cr, Si, V, Sn

Meď

(Cu)- vyskytuje sa viazaná s bielkovinami (metaloproteiny) . je súčasťou niektorých enzýmových systémov
-môže sa vyskytovať aj ako nežiadúci kontaminant
- chlorofylidy medi- tmavozelené stále zJúčeniny Zdroj: obilniny, strukoviny ale aj mlieko, mäso a vajcia
-je dôležitý pre stabilitu krvi a udržanie acidobázickej rovnováhy
Zdroje: hovädzie mäso, obilné klíčky, semená tekvice, vajlčka, horčica

Sira (S) - iba malá časť je v anorganickej forme, väčšinou je v organických zlúčeninách (metionin. cystein, cystin, biolin. kyselina lipová)
-dôležitá pri detoxikácii niektorých kovov, zúčastňuje sa tvorby podpomých tkaniv
zdroje: tvrdé syry, kukurica, slnečnica, kvasnice
Mikromineralie
Možu byť rozličného pôvodu.
- endogénne sú prirodzenou zložkou potravin)
- kontaminanty (ako nežiadúce, dostali sa do potravin počas výroby, skladovania)
- aditíva (zámerne sa pridávajú do výrobkov za účelom zvýšenia výživovej hodnoty)
- s polyfenolmi vytvára komplexy, ktoré nežiadúco ovplyvňujú organoleptické vlastnosti potravin najmä farbu
- v rastlinných zdrojoch sa vyskytuje ako FeJ+, ktoré sa musí redukovať na Fe2+pred resorpciou.
- zdroje: pečeň, vnútornosti, mäso, obilné otruby, melasa, strukoviny a listy zeleniny

Draslik

(K) jeho podiel z telesnej hmotnosti je 0,20 - 0,24 % . nachádza sa prevažne v bunkách, 75 % je uložené vo svaloch, pečeni
-dôležitý pri udržaní vnúlrobunečného osmotického tlaku, je nutný pre metabolizmus sacharidov a bielkovín zdroje: potraviny rastlinného pôvodu (špenát, fazuľa)
Chloridy (CI') - jeho podiel z telesnej hmotnosti je 0,10 %.
-nachádza sa v extraceluránej tekutine a žalúdočnej.Šťave podieľajú sa na udržiavani osmotickej rovnováhy a na regulácii acidobázickej rovnováhy
-vo forme HCI je významnou zložkou tráveniazdroje: okopaniny a potraviny živočišneho pôvodu

obilniny, strukoviny niektoré komplexy bývajú farebné a ich tvorba sa negatfvne prejavuje v niektorých potravinách rastlinného pôvodu, najmä tých, ktoré boli kontaminované kovovými kationmi.
-komplexné zlúčeniny sa môžu prejaviť aj pozitivne. ak sa zablokuje katalytický účinok kovov pri nežiadúcich reakciách, napr. pri oxidácii vitamínu C
Sodík (Na) - jeho pOdiel z telesnej hmotnosti je 0,15 - 0,30 % . v extraceluránych tekutinách (70 %) iba malá časť je viazaná v bunkách
-asi 30 - 40 % kostiach ale odtiaľ je ľahko mobilizovateľný . potreba sa zvyšuje pri vysokých teplotách a fyzickej práci
-zdroje - olejniny, okopaniny. mrkva (obsah Na je zniženi pri prehnojovaní K hnojivami)

optimálny pomer

medzi Ca a Mg je 2 Av prospech Ca
zdroje: olejniny, kukurica, fazuľa, ovsené vločky, mäso a vnútomostl, minerálna voda s obsahom horčika.
Fosfor (P) -telo dospelého človeka obsahuje asi 700 g fosforu.
-vyskytuje sa v anorganickej forme (hydroxyapatit, fosforečnan) .a ako zložka fosfolipidov a fosfoproteínov hrá úlohu pri metabolizme bielkovin, tukov a cukrov . zdroje: mlieko, vlašské orechy,

Vápnik

- Ca jeho podiel z telesnej hmotnosti je 1 - 2 %, viac než 98 % je v kostiach a v zuboch. Vyskytuje sa vo forme vápenatých soli kyseliny fosforečnej alebo organických kyselin. Je viazaný aj v pektinových látkach spolu s Mg a v kazeine. Hlavným zdrojom vápnika je mlieko, mliečne výrobky a syry.
Horčik (Mg) - jeho podiel z telesnej hmotnosti je 0,03 - 0,05 %
nachádza sa v kostiach, zuboch, svaloch, iba 1 % je v
extracelulámej tekutine. je súčasťou celého radu enzýmov, je súčasťou fytinu a pektfnových látok.

- prvky, ktoré sú hlavnou zložkou popola (Na, K, Ca, Mg, P, CI, S, Fe)
mikrominerálie na: -biogénne, t. j. esenciálne
- indiferentné, u ktorých ešte biologický účinok nebol Dokázaný, toxické (Pb, Hg, Cd, As) Podľa zdrojov výskytu sa rozdeľujú na:
-variabiIné, prítomné len v niektorých druhoch
- invariabilné, prítomné vo všetkých organizmoch
Podľa fyziologického významu: - nenahraditeľné (esenciálne) - nahraditeľné
Minerálne látky sa najčastejšie vyskytujú vo fonne:
- anorganických alebo organických soli, v ionovej forme
alebo kovalentne viazané ale môžu byt' súčasťou komplexných zlúčenín.

MINERALNE LATKY

-sú nevyhnutnou zložkou našej potravy
-stavebné látky ľudského tela
-podieľajú sa na procesoch ako: zrážanie krvi, látková premena činnosť svalov a nervov, ovplyvňujú činnosf hormónov, ochrana buniek pred oxidačným procesom
Podľa významu sa dalej rozdeľujú:
makrominerálie na:
- organogénne prvky (C, H, O, N) - stavebné jednotky živého organizmu

TEXTURY METAMORFOVANÝCH HORNIN:
plošně paralelní (foliace) - břidličnatost:
Někdy je vyvinuta i t. lineárně paralelní (lineace).

STRUKTURY METAMORFOVANÝCH HORNIN (struktury krystaloblastické):
porfyroblastická
granoblastická (zrnitá)
lepidoblastická (šupinatá)
nematoblastická (vláknitá)

OBECNĚ K TEXTURÁM HORNIN:
Usměrněné textury (vrstevnatost, břidličnatost) způsobují výraznou anizotropii horninového materiálu, která se projevuje rozdílnými mechanickými vlastnostmi v různých směrech (u výrazně břidličnaté horniny je např. pevnost v tlaku výrazně vyšší ve směru kolmém k foliačním plochám než ve směru orientace těchto ploch, což většinou platí i o tvrdosti a houževnatosti, zatímco opačná závislost platí pro nasákavost a stlačitelnost.

TEXTURY SEDIMENTÁRNÍCH HORNIN:

plošně paralelní - vrstevnatost: střídání materiálu, lišícího se minerálním složením, velikostí zrna nebo barvou.
Důležité jsou také zvrstvení (v rámci jednotlivých vrstev) a rytmičnost nebo cykličnost sedimentace.

STRUKTURY SEDIMENTÁRNÍCH HORNIN:
velikost částic, jejich tvar, povaha základní hmoty, přítomnost fosilií.
Třídění podle zrnitosti viz tab. s klastickými sedimenty.
S úlomky hornin detritická, s úlomky fosilií organodetritická, u vápenců kalová (vysoký podíl velmi jemných částic).

SLOH (STRUKTURA) A STAVBA (TEXTURA) HORNIN

Podle relativní velikosti zrna lze rozeznávat u vyvřelých hornin struktury stejnoměrně a nestejnoměrně zrnité. Typická nestejnoměrně zrnitá je porfyrická, která je charakteristicky vyvinuta u žilných vyvřelin.
Další významné struktury magmatických hornin:
u hlubinných hornin hypautomorfně zrnitá, gabroofitická,
u žilných panxenomorfně zrnitá (aplitická) a písmenková (grafická, u některých pegmatitů),
u výlevných hornin trachytická, ofitická (v diabasech) a intersertální (v čedičích),

TEXTURY VYVŘELÝCH HORNIN:

všesměrně nepravidelná (součástky nejsou neuspořádány)
fluidální (proudová, u některých výlevných hornin)
pórovitá (zpravidla jen u neovulkanických hornin)
mandlovcovitá (zpravidla jen u paleovulkanických hornin)

STRUKTURY VYVŘELÝCH HORNIN (struktury krystalické):
holokrystalická (celokrystalická) - hlubinné vyvřeliny
hypokrystalická (polokrystalická) - žilné a výlevné
hyalinní (sklovitá) - výlevné vyvřeliny

Podle absolutní velikosti součástek rozeznáváme horniny velmi velkozrnné, velmi hrubozrnné, hrubozrnné, středně zrnité, drobně zrnité, jemnozrnné, velmi jemnozrnné a celistvé.