Klasifikačným kritériom je zastúpenie 1. kremeňa, 2. živcov, 3. ílových zložiek. Tmel môže byť kremitý, ílovitý, vápnitý, slienitý, železitý,...
Kremité pieskovce obsahujú 90% zŕn kremeňa; Arkózy 25% živcov a menej ako 20% ílovito prachovej zložky; Droby viac ako 20% ílovito prachovej zložky; Kalkarenity obsahujú karbonátové detritické zrná psamitických rozmerov.
Aleuritické: prachové(siltové)

Stmelením štrkov

v procese diagenézy vznikajú zlepence.
Psamity (nespevnené a spevnené):
Nespevnené piesky a tmelom spevnené pieskovce. V pieskovcoch prevládajú zväčša najmä kremeň a muskovit – min. dobre odolné voči mech. a chem. zvetrávaniu. Podľa zloženia rozoznávame kremenný piesom, arkózový piesok a drobový piesok. Z genetického hľadiska eluviálne a eolitické, riečne, morské, jazerné, príbrežné a glacifluviálne (ľadovcovo riečne).
Medzi spevnené psamity patria pieskovce, kremence, arkózy, droby a kalkarenity – tmelom spevnené psamity.

Klasifikácia

danej skupiny a ich vlastnosti.
Klastické (úlomkovité)sed.: Procesom mechanického zvetrávania.
Psefity (nespevnené a spevnené):
Nespevnené kamenité sute a spevnené brekcie. Majú zrná výrazne ostrohranné.
Medzi opracované psefitické horniny patria nespevnené štrky a spevnené zlepence. Štrky môžu byť riečne, jazerné a morské.

Na meranie sklonu

a smeru vrstiev používame geologický kompas. Smer vrstiev je daný priesečníkom vodorovnej roviny s naklonenou vrstevnou plochou. Sklom vrstvy je uhol, ktorý zviera priamka najväčšieho spádu s vodorovnou rovinou.
Ak sú sedimenty ukladané bez porušenia v rovnobežných vrstvách – konkordantné uloženie vrstiev. Časový úsek v ktorom bola sed. prerušená označujeme ako stratografický hiát. Ak v období prerušenia sed. boli vrstvy zvrásnené a erodované potom sa nové sedimenty ukladajú diskordantne.

Na meranie sklonu

a smeru vrstiev používame geologický kompas. Smer vrstiev je daný priesečníkom vodorovnej roviny s naklonenou vrstevnou plochou. Sklom vrstvy je uhol, ktorý zviera priamka najväčšieho spádu s vodorovnou rovinou.
Ak sú sedimenty ukladané bez porušenia v rovnobežných vrstvách – konkordantné uloženie vrstiev. Časový úsek v ktorom bola sed. prerušená označujeme ako stratografický hiát. Ak v období prerušenia sed. boli vrstvy zvrásnené a erodované potom sa nové sedimenty ukladajú diskordantne.

Úložné pomery:

Základným znakom sed. hornín je vrstevnatosť. Súbežné plošné usporiadanie častíc v dôsledku litologických rozdielov v ukladaní materiálu alebo v dôsledku prerušovania sed. procesu. Zákl. tvarom sedimentov je vrstva. Vrstva je vždy obmedzená dvoma vrstevnými plochami – kolmá vzdialenosť je mocnosť vrstvy. Niekoľko vrstiev podobnej litologickej povahy tvorí súvrstvie. V akomkoľvek súbore vrstiev rozlišujeme nadložie a podložie. Označovanie mocnosti: 1. lamina (niže 1cm), 2. doska (1-25cm), 3. lavica (vyše 25cm). Zvrstvenie sedimentu je vnútorné usporiadanie častíc vo vrstvách: vodorovné, šikmé a krížové.

Textúra:

Usporiadanie sedimentárnych častíc ako v priestore, tak i na vrstevných plochách alebo vo vnútri vrstiev.
Základná textúra sed. hornín je vrstevnatá.
Textúry organické:
- textúry vonkajšie
- textúry vnútorné
Textúry organogénne (hieroglyfy organického pôvodu.

1.) Štruktúra:
Usporiadanie častíc sed. hornín, viditeľne, ale najmä pod mikroskopom. Štruktúra klastických sedimentov je určovaná veľkosťou, tvarom a opracovaním klastických častíc, charakterom povrchu zŕn, základnou hmotou a tmelom. Štruktúry môžeme klasifikovať z viacerých hľadísk:






Z genetického:
- primárne vzniknuté v priebehu sedimentácie
- sekundárne po uložení v priebehu diagenézy
Podľa absolútnej veľkosti horninotvorných zložiek:
I. klastické, ílovité reziduálne a pyroklastické sed. horniny
- štruktúry psefitické, veľkosť zŕn vyše 2mm
- psamitické, veľkosť od 0,063 do 2mm
- aleurické, od 0,002 do 0,063mm
- pelitické, niže 0,002mm
II. spevnené sed. horniny
- detritické v spevnených úlomkovitých horninách
- organogéne v horninách tvorených organogénnymi zvyškami
- kalové ktorých veľkosť častíc nepresahuje 0,01mm
- mikrokryštalické v chemogénnych horninách
- pelitomorfné v horninách bez mikroskopicky rozlíšiteľných zŕn
Podľa relatívnej veľkosti horninotvorných zložiek:
- rovnomerne zrnité
- nerovnomerne zrnité

skup. oxidov a hydroxidov

Heamtit obsahuje 70% Fe tvrdosť 5,5-6 nie je štiepateľný, nie je rozpustný pri rozklade prechádza na limonit.
Limonit 50 – 60% Fe tvrdosť 4-5 dokonalá štiepateľnosť dehydratáciou prechádza na hematit dôležitá železná ruda.
Magnetit v podobe klastických zŕn a sedimentárnych novotvarov. Štiep. nedokonalá je krehký tvrdosť 5,5-6 najbohatšia železná ruda. Môže sa pozvolne zmeniť na limonit
- sírany a chloridy
Sadrovec nestály min. tvrdosť 1,5-2 dokonalá štiep. vo vode nepatrne rozpustný.
Anhydrit je krehký tvrdosť 3-3,5 dobrá štiep. vzniká dehydratáciou sadrovca.
Kamenná soľ tvrdosť 2-2,5 dokonalá štiep. tvorí mohutné ložiská.

Rozpustnosť karbonátových min. stúpa so zvyšujúcim sa CO2 vo vzduchu pri nízkych teplotách.
Aragonit už pri normálnej teplote sa mení na kalcit nedokonalá štiepateľnosť tvrdosť 3-4.
Dolomit metasomatickým pôsobením horečnatých solí na kalcitovú zložku. Nie je rozpustný tvrdosť 3,5-4.
Siderit priamym vyzrážaním z vodných roztokov, prípadne diagenetickými procesmi. Je krehký štiepateľnosť dokonalá tvrdosť 4-4,5.

Minerály chemogénneho pôvodu:

Vznikajú alebo priamym vyzrážaním z roztokov, alebo koaguláciou koloidných častíc vplyvom elektrolitov, alebo pomalým vylučovaním a kryštalizáciuo roztokov vznikajúcich v sedimentoch v štádiu diagenézy.
- skup. kremitých minerálov
Opál je najjednoduchšou formou vylúčenia sedimentárneho oxidu kremičitého. Pri dehydratácii a kryštalizácii sa mení na minerály podskupiny chalcedónu a kremeňa. Tvrdosť má 5,5-6
Chalcedón je odroda kremeňa tvrdosť 6,5-7
Kremeň v klastických sedimentoch v podobe úlomkov tvrdosť 7
- karbonátove min. sa vyznačujú rôznym stupňom rozpustnosti
Kalcit priamym vyzrážaním z roztokov alebo za prítomnosti organizmov tvrdosť 3 dokonalá štiepateľnosť.

Najdôležitejšie skupiny ílových minerálov sú:
- skup. kaolintu – minerály majú tvrdosť 1-2 a dokonalú štiepateľnosť (kaolint, halloysit, dickit)
- skup. montmorillonitu – tvrdosť 1-2 a dokonalá štiepateľnosť, schopnosť objemových zmien (montmorillonit, beidellit, nontronit)
- skup. ílových sľúd – majú zvýšený obsah vody (illit, hydromuskovit a glaukonit)

Stabilné minerály sú opísané vo vyvretých horninách.

Stabilné druhotné minerály :
Najväčší význam majú ílové minerály. Špecifickým znakom je jemnozrnnosť a možnosť vzniku objemových zmien v dôsledku sorpčnej schopnosti. Zeminy obsahujúce ílové minerály napučiavajú a vysychajú. Vyznačujú sa schopnosťou výmeny katiónov a anióniv. Ílové minerály vznikajú chemickým zvetrávaním. Na vznik ílových minerálov má vplyv klimatický faktor a najmä pH.

Minerálne zloženie:

Závisí od podmienok vzniku horniny. Podľa pôvodu rozlišujeme zložky vzniknuté mechanickým zvetrávaním pôvodnej horniny, ktoré predstavujú úlomkovité častice, alebo chemogénne vzniknuté chemickými zmenami pôvodnej horniny. Na obsahu sedimentov sa môžu podieľať aj organogénne zložky.
V preibehu vzniku tri odlišné kategórie:
- stabilné horninotvorné minerály pôvodná zložka hornín ktorá prechádza do sedimentov (kremeň, živce, sľuda)
- stabilné druhotné vznikli po rozpade nestabilných min. pôvodných hornín (ílové min.)
- roztoky rôznych minerálnych solí vyluhovaním alebo rozpúšťaním nestabilných min. pôvod. hornín (opál, kalcit, aragonit, dolomit)

Sedimentácia

je proces ukladania úlomkovitého, chemogenného alebo biogénneho materiálu, pri ktorom vznikajú sedimenty. Sedimentačným prostredím rozumieme geografickú oblasť, v ktorej dochádza k sedimentácii.
Diagenéza a litifikácia. Diagenéza je súhrn procesov, ku ktorým dochádza sedimente po jeho uložení (fyzikálne, chemické i biologické procesy). Litifikácia predstavuje zmenu nespevnených sedimentov na spevnené horniny. Vzniká v dôsledku tmelenia, stláčania, vysýchania, kryštalizácie a rekryštalizácie. Tmel je chemogénna zložka úlomkovitých sedimentov. Tmel charakterizujeme podľa minerálneho zloženia, alebo podľa spôsobu výskytu v sedimente. Obalový tmel horší, kontaktný najhorší a pórový dobrý.

e) farba – idiochromatická je podmienená vnútornými vlastnosťami min.
- alochromatická podmienená cudzími mechanickými prímesami
- pseudochromatická nemá nič spoločné so zložením vlastného min.
f) forma charakterizuje tvar minerálov
g) chemické zloženie je vyjadrené chemickým vzorcom

Vlastnosti minerálov sú:
a) hustota
b) tvrdosť je stupeň odporu proti akémukoľvek vonkajšiemu mechanickému pôsobeniu.
Stupnica tvrdosti (Mohsova) 1.mastek, 2.sadrovec, 3. kalcit, 4.fluorit, 5.aplit, 6.živec, 7.kremeň, 8.topas, 9.korund, 10.diamant
c) lesk je spôsobený odrazom časti svetla od minerálu
Rozlišujeme niekoľko stupňov lesku 1.kovový, 2.polokovový, 3.nekovový (sklený, perleťový, diamantový, hodvábny, matný)
d) štiepateľnosť je schopnosť minerálov štiepať sa pri údere podľa určitých
kryštalografických smerov: - výborná jemné lístočky
- veľmi dobrá podľa vzájomne sa pretínajúcich sa plôch
- dobrá podľa rovných plôch
- nedokonalá na úlomky s nerovnými plochami
- veľmi nedokonalá neštiepateľné

Základné vlastnosti charakterizujúce horniny:

Sú:
I. minerálne zloženie
II. štruktúra hornín → podmienená stupňom kryštalickosti, veľkosťou a tvarom kryštálov a ich vzájomným usporiadaním
III. textúra → súhrn znakov podmienený rozložením súčastí horniny v priestore
IV. chemické zloženie → zisťuje sa chemickou analýzou a vyjadruje sa percentuálnym obsahom jednotlivých oxidov

3. ) Minerály základné zložky hornín:
Základný element hornín. Minerál predstavuje rovnorodú (homogénnu) anorganickú prírodninu. Podľa podielu v horninách rozlišujeme minerály hlavné, vedľajšie a akcesorické.
Z genetického hľadiska primárne vznikli zároveň s horninou a sekundárne vzniknuté z primárnych.
Podľa farby rozlišujeme svetlé a tmavé.
Percentuálne množstvo minerálov v hornine sa určuje pomocou planimetrickej metódy.
Vlastnosti hornín sú do značnej miery ovplyvnené vlastnosťami ich stavebných elementov minerálov.

Vyvreté horniny

vznikajú kryštalizáciou prirodzenej silikátovej taveniny magmy. Zloženia a vzhľad závisia od chem. zloženia magmy a od typu tuhnutia. Z hľadiska vzniku sú to primárne horniny.
Usadené horniny vznikajú z produktov zvetrávania už existujúcich hornín. Sekundárne horniny.
Premenené horniny vznikajú premenou existujúcich vyvretých a usadených hornín alebo už skôr premenených hornín. Po svojom vzniku podľahli premenám za endogénnych podmienok. Sekundárne horniny.

Horniny a minerály

Definícia horniny – základné zložky zemskej kôry:
Pojmom horniny rozumieme nerovnorodé (nehomogénne) minerálne asociácie, ktoré sa tvoria v zemskej kôre a na jej povrchu v priebehu rôznych geologických procesov. Obsahujú zväčša viaceré pre každý typ horniny charakteristické minerály. Existujú však aj horniny monominerálne, napr. vápenec.
Podľa spôsobu vzniku môžeme horniny rozdeliť:
- vyvreté
- usadené
- premenené

Molibdeno

Ayuda a prevenir la anemia y la caries.
Fuentes: Germen de trigo, legumbres, cereales integrales y vegetales de hojas verde oscura.
Aporte mínimo recomendado: 250 µg/día

Selenio
Tiene las mismas propiedades desintoxicantes que el azufre y además es un potente antioxidante, por lo que nos previene del envejecimiento de los tejidos y de ciertos tipos de cáncer. También se utiliza para el tratamiento de la caspa y alivia los sofocos y el malestar de la menopausia.
Fuentes: Germen y salvado de trigo, cebollas, ajo, tomate, brécol y levadura de cerveza.
Aporte mínimo recomendado: 55 - 70 µg/día.

Cromo

Participa en el transporte de proteínas y mejora la diabetes.
Fuentes: Grasa y aceites vegetales, levadura de cerveza, cebolla, lechuga, patatas y berros.
Aporte mínimo recomendado: 200 - 400 µg/día.


Litio
Fundamental para la regulación del sistema nervioso central.
Fuentes: Vegetales, patatas, crustáceos y algunos pescados.
Aporte mínimo recomendado: Nivel no especificado.

Silicio
Indispensable para la asimilación del calcio, la formación de nuevas células y en la nutrición de los tejidos.
Fuentes: Agua potable y alimentos vegetales en general.
Aporte mínimo recomendado: Nivel no especificado.



Níquel
Es necesario para el buen funcionamiento del páncreas.
Fuentes: Legumbres, cereales integrales, espinacas y perejil.
Aporte mínimo recomendado: Nivel no especificado

Zinc

Interviene en procesos metabólicos como la producción de linfocitos, síntesis de proteínas y formación de insulina.
Fuentes: Crustáceos, levadura de cerveza, germen de trigo, huevos y leche.
Aporte mínimo recomendado: 12 - 15 mg/día.

Cobalto

Contribuye en la formación de los glóbulos rojos, ya que forma parte de la vitamina B12 que se puede sintetizar en la flora intestinal.
Fuentes: Carnes, pescados, lácteos, remolacha roja, cebolla, lentejas e higos.
Aporte mínimo recomendado: Nivel no especificado.
Cobre
Es necesario para convertir el hierro almacenado en el organismo en hemoglobina y para asimilar correctamente el de los alimentos. También participa en la asimilación de la vitamina C.
Fuentes: Cacao, cereales integrales, legumbres y pimienta.
Aporte mínimo recomendado: 1,3 - 1,5 mg/día.

Manganeso

Activa los enzimas que intervienen en la síntesis de las grasas y participa en el aprovechamiento de las vitaminas C, B1, y H.
Fuentes: Pescados, crustáceos, cereales integrales y legumbres.
Aporte mínimo recomendado: 2 - 9 mg/día.

Yodo

Indispensable para el buen funcionamiento de la glándula tiroides. Ayuda al crecimiento, mejora la agilidad mental, quema el exceso de grasa y desarrolla correctamente las uñas, cabello, piel y dientes. La carencia de yodo da lugar al bocio, en el que la glándula tiroides aumenta de tamaño de forma espectacular.
Fuentes: Sal marina, pescados, mariscos, algas y vegetales cultivados en suelos ricos en yodo.
Aporte mínimo recomendado: 150 µg/día.